Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Mašaledi a balwelatokologo bao ba bego ba bolokilwe nageng ya Zimbabwe le ya Zambia ba go balelwa 49 a tlišwa ka mono nageng. Dr Moloko Mashamaite o bolela le setsebi sa ditaba tša merero ya boditšhabatšhaba Mna Seraki Matsebe go kwa gore go ya pele go ya go dirwa eng.
Mekgahlo ye mentši ya setšhaba le ya mmušo ga ešita le ba dikereke ba ntšhitše maikutlo a go fapafapana ka taba bomenetša le bohodu pankeng ya VBS. Ba bangwe bao ba ntšhitšego sengwalwa ke ba 'The South African National Christian Forum'. Re boledišana le Mopresident wa setheo Bishop Marothi Mashashane go re botša ka maikutlo a bona le magato ao ba yago go a tšeya.
Dr Moloko Mashamaite o boledisana le Morena John Teffo wa PSA elego mokgahlo wa go emela bontši bja bašomi ba mmušo go kwa gore maikutlo a bona ke afe bjalo ka ge kabinete e tsebagaditšwe.
Komišene ya go ikema ya dikgetho IEC e tsebagaditše dipoelo tša dikgetho semmušo. Dikgetho tšeo di netefaditšwe go ba tša go lokologa le go hloka bosodi. Moeng wa rena ke Prof Kealeboga Maphunye go tšwa UNISA.
Dr Moloko Mashamaite o boledisana e mosekaseki wa ditaba tša merero ya dipolotki Dr Sebake gore go kwa gore a naa tshohle di lokile, maemo a bjang , batho ba ikemišeditše!
Go letetšwe gore President Ramaphosa a saene molaokakanywa wa tša maphelo (N.H.l) go ba molao lehono. Re memile Dr Katlego Mothupi elego molaodi wa Boto ya Healthcare Funders go re thuša go sekaseka taba ye.
Kgorotsheko ya dikgetho (Electoral Court) e efa kahlolo ya gore Mopresidente wa maloba Jacob Zuma ga go phoso ka yena o dumeletswe go ka tswelela lenaneong leo la bonkgetheng.
Ka Labohlano(26 Feb 2024) kahlolo yeo e bego e letetšwe ya molato wa kgatako ya ditokelo tša botho le go rata go fediša morafe wo o itšego kgahlanong le naga ya Israel ya alwa Kgorongkgolo ya tsheko ya Toka (ICJ) go la The Hague, Netherlands. Le tla gopola gore molato wo o butšwe ke naga ya Afrika Borwa.
Mengwageng yeo e tlago re sa ile go ba le dijo tšeo di lekanego ka ge setšhaba se golela pele le pele?
Kopano ye kgolo ya bo 78 ya lekgotla la ditšhabakopano e kgatlampana go la New York. Kopano ye e tsenetšwe ke dihlogo tša dinaga tša go balelwa 140. Magareng ga tše dingwe tšeo di yago go ahlaahlwa ke go hlola khutšo lefaseng. Re bolela le mosekaseki wa ditaba tša merero ya dipolotiki ebile a tseba tša ikonomi Mna Robert Sebati ka kopano ya.
Re bona kaonafalo tabeng ya kgaotšokgaotšo ya mohlagase ka ge re bona re bewa magatwaneng a tlasana. Ga bjale naga ye e ya goba mong-gae wa kopano ye kgolo ya dinaga tša BRICS. Re ipotšiša gore a naa re ya go ba le baeng ka gare ga leswiswi goba go na le maano ao a ka dirwago.
Re boledišana le Tona wa tša Mohlagase Dr Kgosientsho Ramokgopha hlalosetša gore a naa go direga eng ka taba ye ya mohlagase.
Ga bjale re kitima magatong a godimo a kgaotšokgaotšo ya mohlagase. Taba ye ke hlobaboroko ka mono nageng ka ge e ama mafapha le ditirelo tše dintši.
Kgoro ya Tlhabollo ya ikonomi, Tikologo le Boeti yeo e etilwe ke Molekgotlaphethiši Rodgers Monama ka mono profinsing e tsebagaditše sephetho sa go beya molao gore mafelo ka moka a go rekiša madila a tla tswalela ka 12AM. Ngongerego ye kgolo ke ya gore Intasteri ye ya go rekiša madila le bona badiragatši ebe ele gona ba leka go tsoša hlogo morago ga leuba la Covid-19.
Polelo e re mogolo ga a hlokege baneng! Le moetapele wo moswa wa liki ya baswa ya ANC o tlogile a laetša gore baswa ba swanetše go ba le kemedi ya go tsebalega boetapeleng bja naga.
Baetapele le baemedi ba dinaga tsa go fapana tsa lefase ba sa tswela pele go etela ka mono Afrika Borwa. Beke ka beke re amogela baeng. Ge re bolela ka se sebaka Toonakgolo wa Netherlands Mna Mark Rutte le wa Denmark Mme Mette Frederikse.
Ke mengwagangwaga mosadi yo a ketekaketa dikgorong tša tsheko e le ge a lwantšhana le go fegwa ga gagwe. Ga bjale o ntšhitše maina le dikgatišo tša bangwe bagolwane ba phathi ye e bušago gore ba lekile go jabetša monna wa gagwe mašeleng a go balelwa R600 000.00 gore pego ya dinyakišišo tša bohodu polaseng ya Phalaphala e timelele.
Moeng: Mosekaseki wa ditaba tša merero ya dipolotiki Dr Sebake.
Seboleledi sa Kgoro ya Maphodisa ka Limpopo Lt. Colonel Malesela Ledwaba o re tatollela dipalopalo tša bosenyi ka profenseng.
Kgwedi ye ke ya bašomi, batho ba bohlokwa ka mono nageng ka ge ba dira gore ikonomi ya naga ye e tielele! Re lebelela ditabanatabana tšeo di amago bašomi. Ele gona go le gopotša bohlokwa bja kgwedi ye le gore a re e ketekeng re tiišitše.
Go tšhaba ga sekata le mmolai wa batho ka bontsi Thabo Bester. Taba ya monna yo e makaditše ba bantši morago ga gore go begwe gore o swetše ka kgolegong moragonyana gwa begwa gore setopo seo se humanwego ga se sa Bester, yena o tšhabile. Ga bjale go beilwe gore monna yo o swerwe le molekani wa gagwe Dr. Nandipha Magudumana go la Tanzania.
Ge re lebelela morago batho ba be ba itirela dijo ka go lema. Go be go sena tlala. Nakong ya bjale re tlaiswa ke theko ya dijo yeo e fofelago marung.
Moeng: MEC Thabo Mokone
Batswadi/bahlokomedi ba bana ba a lla ba re ba palelwa ke go kgala bana ba bona ka ge ba šitišwa ke ditokelo tša bana.
Mmuso wa naga ye pele e na le bagwera bao e šomišanago le bona, COSATU le SACP. Re memile yo mongwe go tšwa gona segwereng se go re fa maikutlo a bona ka diphetogo tšeo di dirilwego kabineteng.
Moeng: Dr Alex Mashilo, seboleledi sa bosetšhaba sa phathi ya SACP.
Motlatšapresident David Mabuza o tsebagaditše go itokolla ga gagwe maemong a botlatšapresident bja naga ye le ge a kgopetšwe go ba a swere go fihlela tshepedišo ya mafelelo e rungwa.
Taba ye ya kgaotšokgaotšo ya mohlagase e le ama bjang dipeakanyong le dipolokong tša meloko le metswalle ya lena?
Dr Moloko Mashamaite o boledišana le ba mokgahlo wa "Men for Change" bao ba lwantšhanago le ditlaišo tša bana le basadi.
Re lekola ka fao khonferense ya boselela ya maano ya phathi ye e bušago ya ANC e sepetšego ka gona mafelelong a a beke. (6th ANC Policy Conference)
Moeng: Mosekaseki wa ditaba tsa merero ya dipolotiki Dr Sebake.
World Changers Candidates ba kgahlanong le molaokakanywa wo o bitšwago “BELA BILL”. Maikemišetšo a molaokakanywa wo ke go fetola molawana wa dikolo wo o šomišwago ga bjale wa SASA “ South African Schools Act , Act no 84 of 1996. Magareng tše dingwe ba lla ka kakanyo ya gore madila a rekišwe dikolong ge go na le meletlo ye itšego.
Naa maemo a a boima a bophelo, hlokego ya mešomo, kgaotšokgaotšo ya mohagase, theko ya godimo ya dijo, makhura le dinyakwa tse dingwe tša tšatši ka tšatši tša bophelo di ama megopolo ya rena bjang?
Gantši bana ba ka tlase ga mengwaga ye 18 ga ba dumelelwa go reka le go ba mafelelong a go rekiša madila. Go na le setlwaedi sa batho ba bagolo bao ba romelago bana go ba rekela madila. Ke ka lebaka la eng le dira bjalo?
Ke ka lebaka la eng gantši ge go direga dikotsi bontši di ama banna le gona di direga bošego?
Diphathi tse dintsi di sitilwe ke go fihlelela palo ye e beilwego mebasepaleng ya go tsebalega. Se se šupa gore diphathi tše di tla swanelwa ke go šoma mmogo.
IEC e re mekgahlo ya dipolotiki le bonkgetheng ba go ikema ba tla fiwa gape sebaka se sengwe sa go ingwadiša goba go ngwadiša bahlaolwa ba bona. DA ere e ile go tlhotla sephetho sa gore mekgahlo ya dipolotiki e ile go fiwa gape sebaka sa go ngwadiša bonkgetheng, fao e rego IEC e dirile se go fa ANC sebaka sa go ngwadiša bonkgetheng ba yona, kage ANC e ile ya fetwa ke nako ya go ngwadiša bonkgetheng ba yona mebasepaleng ye 90, go ralala le naga.
Mopresitente wa peleng Jacob Zuma o lokollotšwe kgolegong ka parola ya bolwetši, letšatšing la maabane. Se selatela morago ga gore Zuma a fetše matšatši a go obelela kgwedi tše pedi a le kgolegong, fao a bego a goga kotlo ya gagwe ya dikgwedi tše lesomehlano ntlwanaswiswi. Go letetšwe gore Zuma o tla feleletša dikgwedi tšeo di šetšego tša malebana le kotlo ya gagwe, a le ka gae.
Re amogela babegaditaba bao ba bego ba šetše morago ditiragalo tša bosenyi, le go bega ka ga tšona elego Pelane Phakgadi le Maageketla Mohlabe. Pelane Phakgadi obe a bega ka ditiragalo tše go tšwa ka Durban go la Kwa-Zulu Natal, mola Maageketla Mohlabe a be a beile seemo leihlo le go bega ka ditiragalo tše ka kua go la Johannesburg, ka Gauteng.
Mopresitente wa naga Cyril Ramaphosa o boile gape morago ga matšatši a lesomenne, go tla go boledišana le setšhaba sa Afrika Borwa, kage a ile a tshephiša mo dibekeng tše pedi tša go feta. Mopresitente le kabinete ya gagwe, ka maele a boramahlale ba fihleletše sephetho sa go tlogela naga ye go legato la bone leo le katodišitšwego la dikiletšo tša mesepelo ya malebana le leuba la Covid-19, tekano ya dibeke tše dingwe gape tše pedi – elego go fihla ka la 25 kgweding ye ya Mosegamanye.Ramaphosa o re naga ye mo bekeng tše pedi tša go feta ebe e itemogela diphetetšo tše diswa tša Covid-19, tša go balelwa go tše 20,000 tšatši ka tšatši, mola batho ba go feta 4,200 ba lobile maphelo a bona ka baka la Covid-19, mo dibekeng tše pedi fela.
Lekala la ditefo tša dikotsi tša mebileng(RAF), le re le itemogetše gore le morago ga go tswalela dipuku tša bona tša ditšhelete tša ngwaga wa 2020/2021. Ba re go šetše R3.2 Billion ka morabeng. Re bolela le Mohlankediphethiši wa RAF Collins Letsoalo.
Mošireletše wa setšhaba Advocate Vusisiwe Mkhwebane, o lebile kgorotsheko mesong ya lehono, go tlhotla sephetho sa Palamente sa go hloka Kholofelo go yena. Mkhwebane o re o nyaka gore sephetho se sa Palamente sa go lebelela ge eba ona le maswanedi a go swara maemo a kantoro ya gagwe, se lekolwe ka semolao ge eba ga se tšeye lehlakore, ge eba se molaong le gore naa se gata ka mošito wo tee le Molaotheo.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Re nyaka go lebelela seo se felago se dira gore melato ka kgorong ya tsheko e dule e busetswa busetswa morago le ge ka moka bao ba angwago ke molato woo ba le gona.
Naga ya Afrika-Borwa ke ye nngwe ya dinaga tšeo ikonomi ya tsona e tšwelago pele go goga boima kudu re lebeletše ka mokgwa woo diikonomi tša dinaga tše dingwe tša lefase di šomago ka gona.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Kgopelo ya gore modulasetulo wa komišene Raymond Zondo a itokolle komišeneng ye, e a kwagala le gore le bona a tla itokolla ka nnete?
Dihla tša rena tša ngwaga di fetogile kudu. Naa phetogo ya leratadima/ climate change, e gapeletšwa ke mahlalehlale a bo ramahlale goba phetogo ya dihla tše ke hlago ye e laolwago ke Modimo ?
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Naa go lokile ka se gagabo rena go isa batswadi ba rena lefelong la go hlokomela batsofe moo ba tla hlokomelwago ke batho ba motswadi yo a sa ba tsebego?
Naa go ya ka lena go ka kgonagala gore baithuti ba go tswa malapeng a go ikgona, ba feleletse ba hwetsa thekgo ya maseleng a NSFAS mola thekgo ye e le ya ba dikobjana di magetleng?
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Baetapele ba a a leka go bea melao kgahlanong le twantshano le covid-19, empa badudi ke bona ba bonalago eka a ba ise felo ka melao yeo. Naa ke neng moo ma SA ba tla phaphamago le go bona gore ka nnete re bothataeng bja leuba le la Covid -19?
Naa go hlakodiša ikonomi ya naga le go hlakodiša maphelo a batho ke efe ye bohlokwa kudu mo nakong ye ya covid-19?
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Re keteka mengwaga ye 60 ya setiši sa lena sa Thobela FM. Re dira se ka go boledišana le baetapele kudu ba maloba e lego Max Mojapelo,Leuba Ramakgolo le Moshongwa Matsena.
Banamedi ba ditaxi ka Gauteng ba tsogile ba le kgakanegong ye kgolo ge ba swanetše go ya mešomong ya bona.Se se hlotšwe ke gore boraditaxi ba ngala mešomo ya bona ya letsatsi ka letšatši e le ge ba sa kgotsofalele kwano yeo ba e fiwago ke mmušo.
Re bolela ka hlobaboroko ya go bolawa ga basadi/ Gender Based Violence ka Afrika Borwa. Ke dife tseo molekani a ka di bonago ka pela go molekani wa gagwe gore yo tsatsi le lengwe o tlilo feleletsa a mpolaile?
Naa dinaga tsa Afrika tseo di tswelago pele go hlolana ka diolo le go lwa, le bona eka dilwela eng?
Ke ka baka la eng mangaka a setso ao re gotsego ba re alafa ba re fa thuso ye botse, lehono ge le eya go bona le khukhuna gore le se bonwe ke batho ka gore le bona ke mangaka?
Go reng mafarahlahla, mananeokgoparara, di inteligence le bohlale bja boramahlale ba lefase ka moka ba palelwa ke go hwetsa kalafi ya twatsi ye?
Ga bjalo go bolela nnete SAA e bonala e le mathateng moo ba bangwe barego ga e no tswalelwa go nyakiwe Airline ye nngwe mola re sa tsebe gore bašomi ba ba hirilwego ke company ye ba go feta dikete tše 4 go ya go direga eng ka bona. Go re thuša go kwešiša taba ye gabotse re boledisana le Mopresidente wa mokgatlo wa bašomi ya go bitšwa National Transport Movement e lego Mna Mashudu Raphetha.
Ge le lebeletse leemaema leo le hlwelego le dirwa ke baamogedi ba mphiwafela, le batho fela ka ditoropong,go reng go be go bonala eka batho ba ga bo rena ga bana taba le bohlokwa bja go se batamelane le go itshireletsa kgahlanong le twatsi ya covid-19?
1.Go keteka letšatši la tokologo ka dikgobokano le boithabišo re le mmogo, bangwe ba re go jela mmušo mašeleng a mantshi kudu. Naa go ka loka ge le išago re ka keteka letšatši la tokologo re le ka magae go no swana le ka mokgwa wo re ketikilego Paseka ka gona ka magae ra seketša mašeleng a mmušo? 2.Ke eng seo Covid-19 e le rutilego sona?
Ntle le mabaka a gore re mathateng a kiletso ya mesepelo le go se šome ga batho,mokgwa wo wa gore batho re fiwe dilo mahala, o lokile o a re šomela a re tsweleng pele ka ona, goba ke mokgwa wa go re lema re le badudi ba naga ye?
Naa ke ka baka la eng go itaetsa eka batho ba ga bo rena a se tshwe ba dumela gore dikgobokano le mesepelo yeo e ileditswego ke tsona di di nago le kgonagalo ya go phatlalatsa twatsi ya Covid-19?
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Naa kiletso ya mesepelo ye re lego ka gare ga yona, e ka re ge e feta ra boela ditlwaeding tsa rena ra lebala bohlweki ra lebala ka dikgobokano goba re ya go no tswelapele tse nkego ga se gwa ka gwa ba le twatsi ya corona?
Ka kakaretso batho ba SA ba latela melao ya kiletso ya mesepelo goba ba sa gana go dula ka magae?
Naa kiletso ya mesepelo ye e thomago bosego gare ka labone, e tla re thusa go fokotsa go keka ga twatsi ye le gore batho ba tla dumela go dula ka magae?
Naa ditheo tsa go nyakisisa mathata a a hlolwago ke bomenetsa ka mo nageng le bona di atlega go lwa le bomenetsa goba bomenetsa bo fetogile lesitaphiri ka nageng ya rena?
Mekgwa ya hlokomelo ya maphelo kudu (bohlweki) ka magaeng a rena e a kgotsofatsa goba ke gona re thoma go phafoga ka twatsi ye?
Ke eng sa phošo seo mošireletši wa setšhaba wa bjalo a ka bago a se dirile go fapana le bašireletši ba ba tlilego pele ga gagwe le gore goreng a dula a šitwa ka dikgorong tša tsheko?
SA re na le setlwaedi sa go phela mafelong a go se hlweke le go lahlantsha tshila gohle mo.Naa twatsi ye ya corona e tla re ruta go ihlokomela le go hlokomela ditikologo tsa rena goba re sa tlilo no nyatsa le go dira metlae ge re eletswa ka malwetsi a a go fetela?
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Mokgwa wo wa gore ba bangwe ba baetapele ba ganelele ditulong le ge ba se sa kgona, o hlohleletšwa ke eng?
Ke diphapano tša diparty tša dipolotiki tšeo di re fihlišitsego mo re lego lehono, moo baetapele ba lebetšego setšhaba ka go itebelela e le bona , goba bothata e no ba bomenetša goba go se kwešiše dipolotiki le go šomela setšhaba?
Ntle le go hlwa re ngangisana ka dikgopolo,Naa thuto ya mahala diuniversiting, e tla ba le boleng ge e bapetswa le ya dinageng tše dingwe mo thuto ye ya godimo e lefelwago?
Mokgwa wo re o bonago o thoma go ata woo badudi ba thibago ditsela gwa sebe le tirelo le e tee ye e šomago, le dikgwebo tša tswalelwa ge ba llela se sengwe, gwa thwe ke TOTAL SHUTDOWN o lokile o a thuša goba o a sodiša?
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Naa bosenyi ka mo SA bo hlohleletswa ke eng le gona bo ka fediswa goba go fokotswa ge go ka dirwa eng ya dirwa ke mang?
Afrika-Borwa ka mehla go llwa ka batho ba ba ikhotsego ka mašeleng a setšhaba.Le bona eka kgorotsheko ya Special Tribunal e tla kgona go šala melato yeo morago, go ahlolabao ba amegago le go buša mašeleng ao a mmušo?
Bothata bja di company tsa mmušo ke go hloka bokgoni ga baetapele le bašomi goba go direga eng ka di comapny tse?
Naa maphodisa a SA, a phethagatša maikemišetšo a bona go ya ka molaotheo wa naga go thibela,go lwantšha le go nyakišiša bosenyi le go šireletša setšhaba ka tshwanelo le go phethagatša molao ntle le go šia?
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Naa batho bao ba kgeregelago ka provincing ya Gauteng go nyakana le mešomo, e sa le gona mešomo goba le šetše le no išwa ke mohlako le gore le tla no bona ge le fihlilile gore go direga eng ka lena?Le gabile eng ge ka moka le leba Gauteng go nyakana le mešomo?
Naa ge bafaladi ba ka bušetšwa gae bjalo ka ge ba bangwe ba lena ba r'yalo, ke phetogo efe yeo e tla šalago e direga go kaonafatša maphelo a lena, le gore le tla dumela megolo yeo ba e godiswago moo ba šomago ka gore le re ba le tšeela mešomo?
Re lebelela setlwaedi se se lego gona moo balekani ba nago le setlwaedi se sa go tlaišana.
Lehono re no botsisa gore ke neng moo kotsi e no bago kotsi, e bile ke neng moo kotsi e belaetsago gore e hlolegile ka mabaka afe le gona dipotsiso tse di tswelela ge go hlokagetse batho ba maemo afe kotsing yeo?
Naa boetapele bjo bo lego ka matsogong a basadi le bjo bo lego ka matsogong a banna, ke bofe bjoo bo boyago le kabo ya ditirelo tsa maleba?
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Lehono re bolela ka go hlaselwa ga bahlankedi ba ditirelo tsa di ambulance le di paramedics.
Naa go palelwa gape ga kantoro ya mošireletši wa setšhaba ka kgorong ya tsheko ya godimo ya Pretoria go bolela eng le go bea kae bokomoso bja moetapele wa setheo se sa mmušo?
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Lefapha la maphelo ka mehla ge go abiwa ditekanyetšo (budget) ke lona le felago le fiwa mašeleng a go bonala ka ge e le lona le swaraganego le maphelo a batho.Mmušo wa naga ye ke lebakanyana bjalo o bolela ka NDP National Development Plan yeo magareng ga tše dingwe e lego leanong la go tsentšha tirišong (NHI) e lego National Health Insurance.
Naa ka morago ga bohlatse bjo bo fiwago ke mopresidente wa maloba mo komiseneng ye ya Zondo, go sana le ba ba ka bitswago go tlo fa bohlatse goba le yena o sa tlilo tatetetsa ba bangwe komiseneng ye?
Go tšwa kua Zebediela re kwele gore mo kotareng ya mathomo ya ngwaga ga sa ka gwa no ba le go tsena dikolo gabotse ka ge setšhaba se llela tsela ya sekontori.
Beke ye e tlago ka la 20 June Mopresidente wa naga o ya go aba polelo ye nngwe gape (State of the nation address ) bjalo ka moetapele wa naga morago ga gore party ya gabo e mmusetse boetapeleng morago ga dikgetho tse di fetilego ka la seswai kgweding ya go feta ya May.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Tabakgolo ya lehono e lebeledisisa kgonagalo ya go fokotswa ga maloko a cabinet ya mmuso.
Komisene ya Zondo yeo thomilego go nyakisisa kgonagalo ya go thopsa ga mmuso yeo e thomilego ka la 20 August 2018, bjalo e tsene kgweding ya bohlano e kgatlampana ka Parktown ka Johanesburg
Lehono ke labone moo re felago re le bulela megala ge go kgahla kgoro.Mahlatse ke gore lehono lenanegong la Tabakgolo moeng wa letsatsi ke Molaodi wa Station Moshongwa Matsena.
Letsatsi e be e le la 08 January 1912 ge go hlongwa mokgatlo wa SA Native National Congress woo moragonyana o tsebegilego bjalo ka ANC.Moruti John Langalibalele Dube o ile a kgethwa bjalo ka mopresitente wa mokgatlo wo e bile a se gona kopanong.Mokgatlo wo o lwetsego tokologo ya bontshi bja ma Afrika Borwa, history e re botsa gore o hlomilwe ka kerekeng ya Wesleyan ka Bloemfontein kua Mangaung.
Naa ke go soma ga bana ba rena ka bo bona, goba ke go ikgafa ga barutisi go ruta bana le ka morago ga nako ya dithuto gore ba ntshe dipoelo tse re bonago ba bangwe ba di ntshitse ngwageng wo?
Re lla ka ga go se hlweke ga tikologo ya rena kudu ditoropong. Go se hlweke wo o a ka napa wa gakalela pele ka ge bontsi bja batho ba thoma go kgeregela ditoropong.
Go setse matsatsi a 21 gore ngwaga wo wa 2018 o name o ye swiswing. Ngwaga o mongwe le o mongwe ge o thoma go na le dipeakanyo tseo mmuso o ipeelago tsona gore ngwageng wo wa ditshelete re le mmuso re ipeakanyeditse gore re direle badudi ba rena se le sela leanong la kabo ya ditirelo.
Company ya go fehla le go tsweletsa mohlakgase ka mo SA Eskom yeo e hlomilwego ka 1923 e boya boya ditabeng moo ga bjalo e boyago ka go palelwa ke go aba mohlakgase gabotse ka mokgwa woo e bego e tumile ka gona.Lehono company ye e na le 95 e somela SA empa e thoma go bonala moo o ka rego e a palelwa ke ka baka leo go bolelwago ka di load shedding nako le nako.
Go tla bjang gore mola re lla re re batho ga ba some ga ba na tshelete,empa batho ba ga bo rena ba be le maseleng a mantshitntshi a go reka ka di Black Fridays go feta le dinaga tseo di ikonomi tsa tsona di sa tieletsego?
Naa e ka ba nnete gore ma Afrika Borwa re batho ba go rata dikgaruru tsa phatlalatsa le bosenyi
Naa re ka letela bokamoso bjo bo bjang baneng bao ba godiswago ka go tlaiswa ka moso...
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Lehono re itebantsha thwi le lena batheeletsi ba rena ka tseo le di tsebago le di bonago ka mehla.
Re nakong ya mafelelo a ngwaga.Maabane go thakgotswe lesolo la boiphemelo ditseleng ka Limpopo. Go tsweletse ditaba tsa gore dikotsi tse dintshi tsa dinamelwa kae le kae di hlolwa ke maitshwaro le diphosophoswana tseo di dirwago ke badirisi le baotledi.
Re bulela megala gore lena le re botse gore ke dife tseo le bonego di dirile ditaba tsa goga sedi bekeng ye.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Maloba re boletse le motlaisi, lehono re bolela le motlaiswa. Ka morago ga lenaneo leo re tla tswela pele ka go bolela ka diphapano tse di felago di direga ka gare ga lenyalo magareng ga balekani.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Seo se hlwelego se dirwa ke batho ba lefaseng ka bophara ka dipolelo le ka mediro letsatsing la Mandela, se ka fokotsa le go dira batho ba thome go fa le go thusana ka tsela yeo Madiba a bego a dira ka gona?
Re lebelela tsa maphelo lehono kudu dingaka. Naa le bona eka baithuti ba bongaka bao ba sa tswago go boya ka Cuba ba tla tlisa kimollo ya hlaelelo ye e lego gona ya dingaka ka nageng, le gore go bonala eka batswadi a ba hlohleletse bana ba bona go ithutela dithuto tse tsa bongaka?
Bosenyi bja go hlasela dikoloi tsa go sepetsa tshelete bo fetogile kankere mo Afrika Borwa moo banna bao ba somago go sepetsa tshelete ye ba sa tsebego gore ba tla gomela magae ba phela goba ba tla hlaselwa le go bolawa naa ka gore dihlaselo tsa gona bjalo di dirwa mosegare wa sekgalela mang le mang a lebeletse.
Maabane Ke lekile go laetsa gore dipolotiki tsa SA di fetoga ka lebelo la legadima di swana le seemo sa boso se se nogo fetoga fetoga ra re re sa re pula e na, gwa fisa letsatsi rare re sa re lea fisa gwa tsoga diphefo tse maatla le madimo.Ke ka baka leo boradipolotiki le bommadipolotiki lehono ba bolelago se, gosasa ba fetoga ba bolela sela. Mohlomongwe ke ka mokgwa woo democracy e ba dumelelago soma ka gona.Go setse dikgwedi tse 7 fela gore naga ye e tsene ka gare ga ngwaga o moswa wa 2019 e lego ngwaga woo go thwego go tla swarwa dikgetho kakaretso tsa bosetshaba.
Dipolotiki tsa Afrika Borwa di fetoga bjalo ka seemo sa boso. O ka ba o le moetapele wa maemo a godimo partying ya geno empa dibeke goba di kgwedi di se kae wa ikhwetsa o le kua mmileng o se sana maemo a le o bego o le go ona a boetapele.
Lehono ke mosupologo wa la 07 May 2018 e lego kgwedi yeo ka yona ditaba tsa go amana le kontinente ya Africa di bonalago di bewa mmepeng le ditabeng kudu gore go kwesiswe gore go bolelwa ka eng ge re ye ke kgwedi ya Africa.
Dikutullo le dinyakisiso tseo di felago di dirwa ke Transperency International e lego setheo seo se setsanego le ditiro tsa bomenetsa le go ba kgahlanong le ditiro tse, di sa laetsa gore bomenetsa bo gare bo gagola mebuso ya dinaga ka bogare moo diikonomi tsa dinaga tse dingwe di kwatamego ka dikhuru ka baka la bomenetsa bjo bo tseneletsego dinageng tseo.
Afrika Borwa e dula e itemogela ditiragalo tsa megwanto le ditshupetso tsa ge badudi ba ipelaetsa ka go se kgotsofalele ditirelo mafelong a go fapana go ralala le naga ye.Mathomong a beke ye SA e itemogetse dikutullo tsa bolwetsi bja listeriosis moo re bonego badudi ba busetsa dijo tseo go thwego di ka ba di na le tshwaetso ya twatsi ya listeria.
Bontshi bja batho ga ba lle ka koketso ya dilo tse ba di somisago letsatsi ka letsatsi, tsa go swana le petrol,bjala, motsoko le koketso ya di levy tsa didiriswa tse dingwe, empa ba lla sello se segolo sa go oketswa ga VAT ka persente e tee.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Baetapele ba mokgahlo wo o bušago ga ešita le bangwe ba baetapele ba mekgahlo ye mengwe ya dipolotiki gantši re kwa ba bolela ka go tšea lefase ntle le hlatswa diatla”Land expropriation without compensation”. Se batheeletši se thekgwa le ke karolwana ya molaotheo wa naga section 25 gore lefase le ka tšwewa ntle le hlatswa diatla.
Ka labobedi la beke ye re e swerego kgoro ya maphelo maemong a bosetšhaba e tsebišitše gore go wele bolwetši bjoo bo amantšhwago le kgotlelego ya dijo (food poisoning) bja go bitšwa listeriosis.
Lesolo le la kgahlanong le tlaišo ya basadi le bana ke lesolo la boditšhabatšhaba leo e sa lego le šišinywa ka 1991, ke moka la phatlalala le mekgatlo ya go feta 3,700 dinageng tša go balelwa go 164 tša lefase tšeo ntle le tika tiko di kgethilego go kgatha tema ka gare ga lesolo le, go akaretšwa le naga ya rena ya SA.Gabotse rena re le SA re thomile lesolo le gabotse mola ngwageng wa 1998 moo baetapele ba mmušo ba laeditšego kgahlego ya gore ka nnete ditlaišo goba ditshotlo tša basadi le bana di fele.
Ngwaga wa dithuto woo o thomilego ka la 11January ngwageng wo bjalo o lebile swiswing bjalo ka ge barutwana ba Grade 12 ba thomile go ngwala lehono.Ngwaga wa dithuto o arotšwe ka dikora tše nne tšeo ka moka di laetšago gore kotara ya mathomo e na le matšatši a 56, ya bobedi ya ba le matšatši a 54 ya boraro ya ba le a 50 mola ya mafelelo e lego ye re lego ka gare ga yona e na le matšatši a 43.Matšatši a a fetana le go fapana go ya ka palo ya matšatši a a felago a fiwa bana ba mo dikotareng tše go akaretšwa matšatši a go ikhutša.
Go šetše kgwedi e tee ya Nov gore mokgatlo wa ANC o ye conferenseng ye bohlokwa ya go kgetha moetapele ga ešita le khuduthamaga ye mpsha ya party ye.
Naa Afrika Borwa e nyaka moetapele wa monna goba wa mosadi goba e no nyaka motho wa bokgoni go sa kgathalege gore ke monna goba ke mosadi?
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Ga bjalo ke ngwaga wa bo 22 mola mmušo wa Afrika Borwa o tsebišago semmušo go ba gona ga letšatši la bohwa ka nageng ye. Ngwaga e be e le wa 1995 kgweding ya Setemere/Lewedi ge mmušo o tsebiša phatlalatša go ketekwa ga letšatši le la bohwa,Heritage Day.
Dikgethong tše di tlago go tla kgethwa moetapele wa party moo go tla kgethwago gape le top six ya (NEC) National Executive committe ya party ye e bušago.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Go setse dikgwedi tse pedi gore go swarwe conference ya go kgetha boetapele bja ANC, moo go letetswego gore go kgethwe le mopresitente yo moswa wa yona party ye e bushago.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Setheo sa go dira dinyakišišo le dipalopalo tša badudi ba SA e lego Stats sa se utulotše dipalopalo tša bohloki/bodiidi bjoo batho ba ga bo rena gagologolo bathobaso ba ikhwetšago ba le ka gare ga bjona ge re ntše re tšwela pele ka bophelo.Dipalopalo tše ke tše ba di dirilego magareng ga 2006 le 2015.
Naga ye nngwe le ye nngwe e hlabologa go tielela le go gatela pele gabotse ge seemo sa yona sa ikonomi gammogo le merero ya dipolotiki e soma le go sepela gabotse.Baetapele ba dipolotiki ke makgaa a mantshi ba ba bolela ka go tsosolosa le go aga ikonomi ya naga ya rena ka leswa moo ba bolelago kgafetsa kgafetsa ka bohlokwa bja go hlabolla ikonomi ka lebelo le gona ka mekgwa yeo e sa rapeletsego.Radical economic transformation.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Re thomile taba ye batheeletsi morago ga go lemoga gore bontsi bja ditoropo tsa rena ga tsa hlweka le ge go na le basomi bao ba dihlwekisago tsatsi ka tsatsi.
Kgethollo ya semorafe go bonala e sa le hlotlo ye kgolo ditheong tse dintshi ka mo Afrika Borwa.Bangwe ba re e bonala kudu kua dipolaseng moo beng mesomo ba kgonago go tlaisa basomedi ba bona moo ba kgonago le go katela motho ka lepokising la bahu a phela go laetsa bosoro bja kgethollo ya semorafe.
Bontši bja banna le basadi bao ba lwetšego tokologo ye re ruthago ka gare ga yona ga se ba be le mahlatse a go phela le go hlatsela ge democracy ye ba e lwetšego le ka maphelo a bona e thoma ka 1994.Ka letšatši la 09 February ngwageng wo, nakong ya polelo ya go bula palamente (State of the Nation address) president Jacob Zuma o goeleditše ngwaga wo wa 2017 bjalo ka ngwaga wa go gopola le go hlompha yo mongwe wa baetapele ba ANC yoo a lwetšego tokologo ye re lego ka ga re ga yona e lego Oliver Reginald Kaizana Tambo.
Ke mengwaga ye 25 ye e fetilego mola go hlongwago dinaga maloko tša go bitšwa dinaga tša borwa bja Afrika tšeo di hlabologago (Southern African Development Communities e lego dinaga tša SADC.Maloko a a bopago dinaga tše ke dinaga tše 15 tšeo di akaretšago SA,Zim,Malawi,Swaziland,DRC, Angola,Tanzania,Namibia,Zambia,Mozambigue,Botswana,Sychelles Madagascar,Lesotho le Mauritious.
Setšo seo e sa lego go tloga kgale se šomišwa ke dikolo mo SA, moo barutwana ba kgoboketšwago mesong ye mengwe le ye mengwe go rapela pele ba eya diphapošing tša bona tša go fapana, se gare se a sesefala dikolong tše dintši ka mo SA.Bangwe bare lebaka ke gore bana ba ga ba tšwe ditumelong tša go swana moo go ka se bego bonolo go obamela ditumelo tša bona ka moka ka o tee ka o tee.
Dipego tša go garoša matswalo dire bagolofadi,digotlane, bakgekolo, basadi le bana ba rena ba basetsana ba kotsing ya go hlaselwa ka go katwa ka mo Afrika Borwa.
Afrika Borwa e hlasetswe le go tsenelelwa ke leuba le legolo la hlokego ya mesomo kudu magareng ga baswa.
Conference ya maano goba melawana ya mokgatlo wa ANC ya matsatsi a tshela e gare e a kgatlampana ka Nasrec Expo Centre ka provincing ya Gauteng.Mo ke moo dikemedi tsa go feta 3500 go phatlalala le naga ba logisanago maano a go ya Conferenceng ya go kgetha boetapele ye e tlago kgweding ya Dec.
Sa go tšhoša ke gore dinyakišišo tšeo di dirilwego ke ba SA Institute of Race Relations di laeditše gore ka ngwaga wa 2001 batho ba go balelwa 12.4 million ebe ele bao ba šomago mola ba go balelwa 3.9 ebe ele ba go thekgwa ke mašeleng a mphiwafela. Ngwageng wa go feta wa 2016 go laeditšwe gore batho ba go balelwa 15.5 ke bao ba šomago ge go bapetšwa le ba 17.09 bao ba itshephilego mphiwafela se ke go ya le ka dinyakišišo tša moragorago tšeo di lokolotšwego ke ba SA Institude of Race Relations laboraro la go feta la 21 June.
Mokgatlo woo o lwetšego tokologo ya bontshi bja bathobaso ka mo Afrika Borwa ANC e bile mokgatlo wa mathomo go buša pušong ya democracy yeo e thomilego ka 1994.ANC le mekgatlo ye mengwe ya go etsa bo PAC AZAPO ke mekgatlo yeo e bego e le diketapele go lweleng gore naga ye e be le mmušo wo e nago le ona.
E šetše e le matšatsi bjalo ditaba tša go šhwahla ga di e-mails tša go amana le lapa la ga Gupta di boya boya ditabeng.Ge ditaba tše tša gore di e-mails di šhwahletše go boraditaba ka phošo di thoma go begwa,bangwe ba be ba no re ke mabare bare a go hloka nhla le thito a tla feta,gomme bjalo go bonala di emišitše mmušo ka maoto le bahlankedi ba mmušo ga e sita le ba bangwe ba maloko a kabinete go akaretšwa le hlogo ya naga.
Dinaga tša lefase di hlwele di gopotšana le go keteka letšatši la lefase la Tikologo World Environment Day e lego letšatši leo le hlomilwego semmušo ka 1974 go ya ka taelo ya United Nations moo dinaga di tšeago diphetho tša hlokomelo ya tikologo. #WorldEnvironmentDay
Lesolo la ngwaga ka ngwaga la tšhireletšo ya bana/ Child Protection Week e sa le le hlongwa mengwaga ye 20 ye e fetilego ka 1997 la bewa ka fase ga taolo ya kgoro ya Hlabollo ya Leago(Social Development.Semaka ke gore ka gore lesolo le le obamelwa ngwaga ka ngwaga, go reng re e sa itemogela dipego tša go tšhoša moo bana ba rena ba tlaišwago,ba katwago le go bolawa ka sehlogo se se kaalo le go tingwa tše dingwe tša ditokelo tša bona bjalo ka bana?
Bontši bja dinaga tša kontinente ya Afrika ke tšeo nkilego tša thopša ke dinaga tša bodikela tša laolwa ke dinaga tšeo go fihlela ge di hwetša boipušo morago ga mengwaga ngwaga di bušwa ke dinaga tšeo tša bodikela.Ke ka baka leo bontši bja dinaga tše dingwe tša Afrika di šomišago polelo ya sefora ka ge di be di thopilwe ke naga ya France.
Party ya semmušo ya kganetšo ka mo SA DA e ile ya iša kgopelo ya yona ka palamenteng ya gore ga e sana kholofelo boetapeleng bja mopresidente wa naga ka ge a bonala a tšwela pele go tshela dikeno tša gagwe tša semolao bjalo ka moatapele wa naga. Palamente e ile ya phaela thoko kgopelo yeo ya DA. Ke moo diparty tša kganetšo di ilego tša thoma go ipopa ngata e tee ya go ba kgahlanong le boetapele bja president Zuma moo UDM e ilego kgorongkgolo ya tsheko ya gore kgoro tsheko e ba sekegele tsebe ge ba llela gore presidente a voutelwe ka ntle ka tšhomišo ya vote ya sephiri.
Taba ye ya illegal mining re be re no ekwa e bolelwa kua dishafteng tšeo di tswaletšwego ka Gauteng Province, bjalo lehono e keketše le mo provincing ya rena ya Limpopo e lego yona Tabakgolo ya mantšiboeng a lehono.
Boradipolotiki le bo mma dipolotiki le ge ba ka bolela ba lomagantšhitše meno mabapi le taba ya go ama ikonomi, nnete ye e šalago ke gore kwešišišo ya bona ya merero ya ikonomi e tloga e fapana kudu le ya ditsebi tša yona merero ye ya ikonomi moo ka tshwanelo le ge bana le maatla a go laola ikonomi, ba swanetše go dula ba botšiša boraikonomi le bomma ikonomi gore ka moka ba lwele go rapeletša seemo sa ikonomi ya naga gore se seke sa theogela fase re ntše re se lebeletše.
Afrika Borwa yona e thomile go keteka letšatši le morago ga dikgetho tša mathomo tša democracy ka 1994 e lego mengwaga ye 23 ye e fetilego letšatši le le gopolwa.
Ditaba tšeo di bego di ntše di bolelwa kgafetšakgafetša tša gore SA e swanetše e be le Federation yeo e tla šetšago dikgopolo le go hlokomela merero ya bašomi bjalo go bonala eka e thoma go bonala gabotse morago ga gore go hlongwe semmušo Federation ye ntshwa ya bašomi.
Go šetše ngwaga o tee pele Afrika Borwa e ka boela dikgethong kakaretšo tše di ngwe gape go kgetha mokgatlo woo o ka etago naga ye pele. Kgetho yeo bontši bo ipotšišago yona ke gore naa ke mang yoo a tla etago naga ye pele
Go thoma mafelelong a kgwedi ya March ke moo mebaraka ya Afrika Borwa e ile ya thoma go hlotša hlotša, kudu kudu morago ga go fološwa ditulong ga tona ya matlotlo Pravirn Gordhan le motlatši wa gagwe Mcebisi Jonas yoo a šetšego a itokolotše bjalo ka leloko la palamente bekeng ya go feta.
Afrika Borwa nkile ya hlompsha ke bontshi bja dinaga tsa lefase ka baka la boetapele bjoo e bego e na le bjona bja go etsa bja bo Dr Rolihlahla Nelson Mandela yoo e bilego moetapele wa mathomothomo wa mothomoso wa puso ya democracy ka nageng ye.
Gona le ditirelo tše dingwe bophelong tšeo le ge batho ba ka ipeelaetša bjang kapa bjang, tšona e dula e le ditirelo tšeo setšhaba re emelago gore tšona di seke tša šikinywa ke selo ka ge di amantšhwa le maphelo a batho.
Letsatsi la le hlomilwe ka morago ga gore go be le kgatako ye soro ya ditokelo tsa botho tseo di bego di sa setswe pele re e ba le puso ya democracy ka nageng ye.
Naa bothata bjo bo gaketsego bja tshomisompe ya maseleng a mmuso le bomenetsa di ka fediswa ge go ka dirwa eng ya dirwa ke mang ka lebelo gore naga e boele sekeng maseleng a somele setshaba ka tsela ye go letetswego?
Sengwalwa sa kgale kgale sa go bitšwa Freedom Chater se laetša gore naga ke ya batho ba ba dulago go yona le bao ba e šomago, ka gona naga a e abaganywe go batho bao ba e šomago “ The land shall be shared among those who work it” .
E setse e le kopelo ya ngwaga ka ngwaga yeo re gopolago gore ba ba bedi ba ba bararo ba tla ekwa ba e sala morago leano e le ge re duma go boloka maphelo a batho nakwaneng ye ya leemaema la mafelelo a ngwaga.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Ditaba tsa kgonagalo ya go sekiswa ga tona Gordhan di be di na le khuetso ye mpe godimo ga ikonomi ya naga ka ge ranta e be e tekatekiswa ke gore kgonagalo ya go sekiswa ga tona.
Gona le mmolelwana o mongwe wa gore balwi ke baratani .Go tloga kgale majammogo a na le segwera sa go tsebja ka la Tripatite Alliance e lego segwera sa mekgatlo ye meraro e lego ANC, SACP gammogo le mokgatlo o mogolo wa basomi ka nageng wa Cosatu.
Hosted by radio legend Moloko Mashamaite as he breaks down sociopolitical, economic, health and education issues affecting society.
Ditsebi tše dintšhi tša merero ya ikonomi di hlalosa gore le ge re ka ba re ile ra hwetša tokologo ya dipolotiki mengwaga ye 22 ye e fetilego,le lehono re sa goga boima mererong ya go laola le go ipshina ka ikonomi yeo e swanetšego go sepetšana le democracy yeo re ikhwetšago re le ka gare ga yona.
Ye nngwe ya diparty tsa kgalekgale yeo e lwetsego tokologo ya bontshi bja ma Afrika Borwa ANC yeo ge re bolela bjalo e nago le mengwaga ye 104 lehono e boya boya ditabeng letsatsi ka letsatsi gomme go boya boya ditabeng ka tsela ye, e sale go thoma go bonagala morago ga dikgetho tsa mebasepala tseo di bego di swerwe ka la 03 kgweding ya go feta.
Ke kgantšhi moo batho re bolelelago ka ditirelo tšeo go bonalago di le bohlokwa kudu go feta tše dingwe. Setlwaedi seo re atišago go kwa ka sona ke sa gore ditirelo tše bohlokwa goba yona essential services di akaretša ditirelo tša maphelo moo go angwago baoki, dingaka le basomedi ba bangwe lefapha le e lego ba ditirelo tša tšhoganetšo tša go etša di ambulance, maphodisa ga e šita le madira a tšhireletšo.
Dikgetho tša mebušo ya selegae ka mono Afrika Borwa di tlile tša ba tša feta. Dipoelo tša ka moo batho ba votilego ka gona le tšona di ile tša tšwa le ge go tšwa ka dimasepaleng tša ditoropokgolo go sena party yeo e tlogilego e bula sekgoba go diparty tse dingwe ka ntle ga province ya Western Cape.
Kantoro ya mošireletši wa setšhaba yeo e welago ka fase ga dihlongwa tša mmušo tša go thekga democracy go ya ka molaotheo, Chapter 9 institutions go lebeletšwe gore e hwetše mošireletši yo moswa wa setšhaba ka ge wa bjalo nako ya gagwe e fihla mafelelong, mafelelong a kgwedi ya October.
Nako le nako ditsebi tsa merero ya thuto di university gotee le kgoro ya thuto ya godimo ba fela ba dira dinyakisiso tseo di lego mabapi le bothata bjoo bo bonalago bo kekela pele bja baithuti bao ba ingwadisago le di univesity le di Univesity of technology empa ba se fetse dithuto tsa bona.
Di ikonomi tša bontshi bja dinaga tša lefase ga di tloge di kgotsofatša ka ge di ikonomi di theogela fase le go ya godimo ka nakwana kudu ka baka la ge dinaga tša lefase di itemogela bothata bja go nyaka go swana tša batho ba bantšhi bao ba sa šomego.